Zoškrabať pleseň z kompótu alebo odrezať kúsok plesnivej rajčiny a zvyšok potom zjesť, nie je nič neobvyklého. Ale zbavíme sa odstránením nevábneho povlaku aj prípadných zdravotných rizík? Určite nie. Môžeme si privodiť zažívacie ťažkosti, ale aj poškodenie pečene a obličiek, v niektorých prípadoch dokonca nádorové bujnenie.
Zoškrabať pleseň z kompótu alebo odrezať kúsok plesnivej rajčiny a zvyšok potom zjesť, nie je nič neobvyklého. Ale zbavíme sa odstránením nevábneho povlaku aj prípadných zdravotných rizík? Určite nie. Môžeme si privodiť zažívacie ťažkosti, ale aj poškodenie pečene a obličiek, v niektorých prípadoch dokonca nádorové bujnenie.

Mykotoxíny, jedovaté látky, ktoré sú produkované plesňami, sa totiž ukrývajú aj hlboko pod povrchom zasiahnutej potraviny, a tak ich voľným okom nevidíme. Niektoré jedlá často dojedáme, pretože je nám ľúto ich vyhodiť, ale pritom aj malá pleseň na marmeláde, pečive alebo jogurte by nás mala varovať, že je niečo v neporiadku. Rovnaká opatrnosť je potrebná aj v prípade ovocia a zeleniny. Obzvlášť ovocie a zelenina s vysokým obsahom vody, ako sú napr. uhorky, broskyne alebo paradajky, bývajú kontaminované v celej šírke, nie iba na povrchu.
V súčasnosti poznáme viac než 350 druhov plesní, ktoré produkujú minimálne 300 rozličných toxínov. Ich účinky na ľudský organizmus sú rôzne - poškodzujú pečeň, obličky, centrálnu nervovú sústavu, pôsobia na imunitný systém či krvotvorbu a môžu vyvolať aj rakovinotvorné bujnenie. V extrémnych prípadoch môžu nebezpečné mykotoxíny spôsobiť až smrť.
Každá pleseň má svoje požiadavky na svetlo, teplotu a vlhkosť. Aj keď sa väčšine plesní darí skôr pri vyšších teplotách, môžu rásť aj v chlade. Rovnako tak sú plesne odolné voči cukru a soli, takže si pred nimi nemôže byť istá takmer žiadna potravina. Preto je veľmi dôležité venovať mimoriadnu pozornosť vhodnému skladovaniu potravín.
Podľa výskumu americkej organizácie Food Safety and Inspection Service existuje jediná výnimka, kedy je možné spotrebovať ovocie a zeleninu ľahko napadnuté plesňou, a tou sú plodiny s nízkym obsahom vody. V prípade hlávkovej kapusty alebo mrkvy je totiž pre pleseň veľmi ťažké preniknúť tvrdým povrchom, a preto je možné pleseň malého rozsahu vyrezať. Odporúčajú sa tri centimetre okolo samotnej plesne a rovnako tak do hĺbky. Nôž sa ale plesne nesmie dotknúť, aby nepreniesol kontaminované bunky na čistú časť.
Otázkou ale zostáva, či nám taký „chirurgický“ zákrok stojí za námahu a hlavne za prípadné riziko.